dnes je 12.8.2020

Input:

Prostriedky sociálneho fondu a daň z príjmov v roku 2017

12.7.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2017.13.1.2 Prostriedky sociálneho fondu a daň z príjmov v roku 2017

Ing. Viera Mezeiová

Sociálny fond

Kto tvorí sociálny fond

Finančné prostriedky sociálneho fondu zamestnávatelia zhromažďujú a používajú na realizáciu svojej sociálnej politiky. Dôležitou skutočnosťou je, že podľa ZSF sociálny fond tvoria len zamestnávatelia definovaní podľa § 2 ods. 2 ZSF, podľa ktorého zamestnávateľom na účely tvorby sociálneho fondu je:

  • - právnická osoba so sídlom na území SR alebo 
  • - fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR,

ktorá zamestnáva zamestnanca (zamestnávateľ) v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu (napr. colníci, hasiči, vojaci...). Táto povinnosť je zamestnávateľom daná bez ohľadu na počet ich zamestnancov. Zamestnávateľ môže byť založený ako podnikateľský subjekt za účelom dosahovania zisku alebo ako nezisková organizácia, teda to môže byť spoločnosť s ručením obmedzeným, občianske združenie, politická strana, obec, rozpočtová alebo príspevková organizácia, advokát, komerčný právnik, audítor......

Spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným

Pri spoločnosti s ručením obmedzeným sa vynára otázka, ako postupovať, ak spoločník má (nemá) so svojou spoločnosťou uzatvorený pracovný pomer. Spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý poberá príjmy za prácu pre spoločnosť, je na daňové účely zamestnancom bez ohľadu na túto skutočnosť. Jeho príjmy za prácu pre spoločnosť sú príjmami zo závislej činnosti a zahrnujú sa do § 5 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) ZDP. Ak teda spoločník má so svojou spoločnosťou uzatvorený pracovný pomer, jeho príjmy sa podľa ZDP zahrnú do § 5 ods. 1 ZDP. Sociálny fond sa v tomto prípade tvorí aj z úhrnu jeho odmeny za prácu a môže z neho čerpať prostriedky ako každý iný zamestnanec.

Dohodári

Ak zamestnávateľ zabezpečuje plnenie svojich úloh zamestnancami síce v pracovnoprávnom vzťahu, ale nie v pracovnom pomere, ale na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o pracovnej činnosti), tieto osoby sú zamestnancami podľa ZDP aj podľa Zákonníka práce, ale nie sú zamestnancami na účely tvorby a použitia sociálneho fondu podľa ZSF, aj keď sa ich príjmy zdaňujú ako príjmy zo závislej činnosti rovnako, ako príjmy plynúce na základe pracovného pomeru.

Živnostníci

Tvorba a použite sociálneho fondu sa nevzťahuje na samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré nemajú zamestnancov (na tzv. samozamestnávateľov).

Zdroje sociálneho fondu

Zamestnávatelia tvoria sociálny fond z úhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok (Za mzdu sa podľa § 118 ZP nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.), a to:

- povinným prídelom vo výške 0,6 % až 1 % (Zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel do výšky 1%. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z podmienok uvedených v prvej vete, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6%.);

- ďalším prídelom, najviac vo výške 0,5 %,

1. ak je ďalší prídel dohodnutý v kolektívnej zmluve (alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán), alebo

2. v sume potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorým vznikne nárok podľa zákona (dochádzanie verejnou dopravou a určitá výška príjmu).

Okrem toho zdrojmi sociálneho fondu môžu byť dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu. Zamestnávateľ, ktorý dosiahol zisk, môže prispievať do fondu aj prídelmi zo zisku.

Použitie sociálneho fondu

Zamestnávateľ nemôže použiť prostriedky SF na odmeňovanie za prácu, ale prostredníctvom rôznych plnení zo sociálneho fondu realizuje svoju sociálnu politiku. Podľa § 7 ZSF zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na:

a) stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,

b) dopravu do zamestnania a späť,

c) účasť na kultúrnych a športových podujatiach,

d) rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily,

e) zdravotnú starostlivosť,

f) sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,

g) doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu,

h) ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.


Obchodná spoločnosť s predmetom činnosti „stavebná výroba” zamestnala pri začatí svojej činnosti 2 zamestnancov na dohodu o vykonaní práce. Majitelia spoločnosti (spoločníci) neuzatvorili so svojou spoločnosťou pracovný pomer, ani si nevyplácajú odmenu za prácu pre spoločnosť. Uzavretie dohody o vykonaní práce je pracovnoprávnym vzťahom, ale nie je pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Aj keď odmena za prácu týchto 2 pracovníkov je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP (spoločnosť je povinná sa registrovať u správcu dane ako platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti), na účely ZSF sa táto obchodná spoločnosť za zamestnávateľa nepovažuje a nie je povinná tvoriť sociálny fond v súvislosti s týmito zamestnancami.


Obchodná spoločnosť zaplatila z prostriedkov sociálneho fondu odmenu účtovníčke, ktorá „firemný” sociálny fond účtuje. Táto obchodná spoločnosť použila zdroje fondu v rozpore so ZSF, pretože v § 7 ods. 8 ZSF výslovne uvádza, že „zamestnávateľ nesmie poskytovať príspevok z fondu na účely odmeňovania za prácu.”. (Táto odmena za prácu podlieha zdaneniu, pretože podľa § 5 ods. 2 ZDP príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 ZDPbez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy...)

Prostriedky zo sociálneho fondu a daň z príjmov

Zamestnávateľ

Povinný prídel do sociálneho fondu do výšky podľa ZSF je súčasťou daňových výdavkov (nákladov) zamestnávateľa. Podľa § 19 ods. 1 ZDP, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis (v našom prípade ZSF) preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu a podľa § 21 ods. 2 písm. d) ZDP je daňovým výdavkom povinný prídel do sociálneho fondu podľa ZSF.

Zamestnanec. 

Príjmy z prostriedkov zo sociálneho fondu sú pre zamestnanca podľa § 5 ods. 1 písm. f) ZDP príjmom zo závislej činnosti. V prípade, že ide o zdaniteľný príjem, zamestnávateľ je povinný ho zdaniť pri výplate, pripísaní alebo poukázaní zamestnancovi k dobru.

Zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu však možno