dnes je 6.8.2020

Input:

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a dopad zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa na úrazové dávky v roku 2017

29.6.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2017.12.1.1 Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a dopad zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa na úrazové dávky v roku 2017

JUDr. Zdenka Dvoranová

Pracovný úraz podľa § 195 ZP je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.

Pracovný úraz definuje aj zákon o sociálnom poistení ale pre praktické využitie nie je dostatočne vyriešený vzťah medzi Zákonníkom práce a zákonom o sociálnom poistení. Podľa ustanovenia § 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení pracovný úraz je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené, nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec zamestnávateľa utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi. Poškodenie zdravia môže byť tak fyzické, ako aj psychické.

Podľa § 220ZP plnením pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie sú cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Vychádzajúc z ustanovenia § 221ZP cesta do zamestnania a späť je cesta z bydliska (ubytovania) zamestnanca do miesta vstupu do objektu zamestnávateľa alebo na iné miesto určené na plnenie pracovných úloh a späť. Cesta z obce bydliska zamestnanca na pracovisko alebo do miesta ubytovania v inej obci, ktorá je cieľom pracovnej cesty, ak nie je súčasne obcou jeho pravidelného pracoviska, a späť sa posudzuje ako potrebný úkon pred začiatkom práce alebo po jej skončení.

Plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa § 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty. V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca je úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, okrem cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, s výnimkou vyšetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení vykonaného na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenia v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta na ne a späť, účasť zamestnanca na vzdelávaní, prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní, na ktorých sa zamestnanec zúčastnil na príkaz zamestnávateľa, vrátane školenia alebo vzdelávania organizovaného odborovou organizáciou alebo vyšším odborovým orgánom pre zamestnancov a pre funkcionárov výboru odborovej organizácie, ak sa na nich zúčastňujú so súhlasom alebo s vedomím zamestnávateľa, povinná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práciv priamej súvislosti s ňou.

Podľa § 195 ZP ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196ZP. Jedná sa o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa, ktorej predpokladom nie je zavinenie, v niektorých prípadoch ani protiprávnosť. Na vznik zodpovednosti sa vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou, musí ísť o zamestnanca v pracovnom pomere ak k pracovnému úrazu došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením.

S účinnosťou od 1. januára 2004 je Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia vykonávateľom sociálneho poistenia a v rámci neho úrazového poistenia. Súčasná právna úprava už nemá charakter odškodnenia, spočívajúceho v náhrade škody, ale je koncipovaná ako poistný systém prevažne kompenzačného charakteru. Podľa § 16 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, v služobnom pomere okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor. Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec po splnení podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení. Nárok na úrazové dávky má aj manžel, manželka, nezaopatrené dieťa za podmienok, ustanovených zákonom o sociálnom poistení. Ide o okruh osôb, ktorý je v zákone taxatívne vymedzený.

Úrazové poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa. Z úrazového poistenia sa poskytujú úrazové dávky a to úrazový príplatok, úrazová renta, jednorazové vyrovnanie, pozostalostná úrazová renta, jednorazové odškodnenie, pracovná rehabilitácia a rehabilitačné, rekvalifikácia a rekvalifikačné, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada nákladov spojených s liečením, náhrada nákladov spojených s pohrebom. Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec ktorý utrpel pracovný úraz.

Dôvody zbavenia sa zodpovednosti sú taxatívne vymedzené a nemožno ich preto rozširovať. Podľa § 196 ZP zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. Uvedený zbavovací dôvod možno aplikovať pri určení stupňa zodpovednosti zamestnávateľa, ak je porušenie bezpečnostných predpisov zo strany zamestnanca jedinou príčinou vzniku škody zamestnanca na zdraví.

Ďalším dôvodom je, že škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. Pojem opitosť nie je definovaný v Zákonníku práce. Opitosť je až taký stupeň alkoholického opojenia, ktoré znamená významnejšie zníženie duševných funkcií a celkovej pohotovosti. Za opitosť z hľadiska zbavenia sa zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu nie je možné považovať akékoľvek množstvo alkoholu u zamestnanca, ale len také, ktoré ovplyvňuje jeho reakcie.

Pokiaľ totiž u zamestnanca zistená prítomnosť alkoholu nie je príčinou vzniku škody, nie je možné zamestnanca za také porušenie povinností sankcionovať neposkytnutím alebo krátením odškodnenia. Podľa judikatúry by malo ísť o taký stupeň alkoholového opojenia, v dôsledku ktorého došlo k zníženiu duševných funkcií a celkovej pohotovosti zamestnanca nevyhnutnej pre bezpečný a nerušený výkon zamestnania v konkrétnom prípade. Aby sa zamestnávateľ zbavil zodpovednosti musí vždy preukázať, že zamestnanec bol pri práci opitý a medzi opitosťou zamestnanca a vzniknutou škodou je príčinná súvislosť, že zamestnávateľ nemohol škode zabrániť, že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody a zamestnávateľ nestrpel na pracovisku požívanie alkoholických nápojov. Vplyv požitého alkoholu na zníženie duševných schopností zamestnanca môže posúdiť znalec v znaleckom posudku.

Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa teda môže byť preukázané zavinené konanie zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Ak zamestnávateľ preukáže, že jediným dôvodom pracovného úrazu bolo zavinené protiprávne konanie zamestnanca, zbaví sa tým svojej zodpovednosti celkom, v dôsledku čoho zamestnancovi nevznikne ani nárok na úrazové dávky. V takom prípade Sociálna poisťovňa neposkytne zamestnancovi žiadne plnenie (§ 110 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody alebo jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,

Ak zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. V tomto prípade ak dôvodom vzniku pracovného úrazu bolo ľahkomyseľné konanie zamestnanca sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina úrazovej dávky.

Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec podľa miery jeho zavinenia. Úrazové dávky (okrem pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie) patria v týchto prípadoch v sume určenej vzhľadom na mieru zavinenia zamestnávateľa, ktorá sa bude znižovať o mieru zavinenia poškodeného. Ustanovenie § 111 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. umožňuje zníženie percentuálneho podielu zodpovednosti za pracovný úraz alebo chorobu z povolania aj u iných zodpovedných subjektov v súlade so Zákonníkom práce. Mieru zavinenia zamestnanca určí zamestnávateľ podľa výsledkov šetrenia pracovného úrazu. Miera zavinenia sa určuje spravidla v percentách. Rozsah zodpovednosti za registrovaný pracovný úraz uvádza zamestnávateľ podľa prílohy k vyhláške č. 500/2006 z. z. v zázname o registrovanom pracovnom úraze v percentách.

Zákon nestanovuje pravidlá na stanovovanie miery zavinenia. Sociálna poisťovňa nemá kompetenciu vstupovať do tohto procesu, ani následne požadovať prehodnotenie miery zavinenia v prípade nesúhlasu zamestnanca. Vzniknutý spor by bolo nutné riešiť súdnou cestou. V praxi sa ustálili určité postupy pre stanovenie miery zavinena. V prípadoch, keď príčinou úrazu je tak porušenie bezpečnostných predpisov zo strany zamestnávateľa, ako aj zo strany zamestnanca, miera zavinenia v prípade zamestnanca by mala byť menšia, pretože zamestnávateľ má viesť svojho zamestnanca k bezpečnej a zdravotne nezávadnej práci, mal by ísť príkladom pri aplikácii bezpečnostných predpisov v praxi. Ak sa zamestnávateľ sčasti zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného podľa § 196 ods. 2 a § 196 ods. 3 ZP neustanovuje inak, poškodený má nárok na úrazovú dávku s výnimkou pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie v sume určenej podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa zníženého o mieru zavinenia poškodeného. Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce. Dodržanie