dnes je 2.11.2024

Input:

462/2003 Z.z., Zákon o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom k 1.3.2019

462/2003 Z.z.
ZÁKON
z 30. októbra 2003
o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov
V znení:
Predpis č.
K dátumu
Poznámka
244/2005 Z.z.
1. 7. 2005
mení § 5 ods. 1
310/2006 Z.z.
1. 8. 2006
mení § 2 až § 5, § 8 a § 9
555/2007 Z.z.
1. 1. 2008
mení § 10
659/2007 Z.z.
1. 1. 2009
mení § 10
543/2010 Z.z.
1. 1. 2011
mení a dopĺňa 9 novelizačných bodov
413/2012 Z.z.
1. 1. 2013
mení a dopĺňa § 8, § 13b a poznámku pod čiarou
338/2013 Z.z.
1. 11. 2013
mení a dopĺňa 3 novelizačných bodov
338/2013 Z.z.
1. 1. 2014
dopĺňa § 4
285/2016 Z.z.
1. 1. 2017
mení § 8
314/2018 Z.z.
1. 3. 2019
dopĺňa § 5 a poznámku pod čiarou
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
§ 1
Predmet zákona
Tento zákon upravuje podmienky nároku a poskytovanie náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca (ďalej len „náhrada príjmu”).
§ 2
Zamestnanec
(1) Zamestnanec podľa tohto zákona je
a) zamestnanec podľa osobitného predpisu,1)
b) fyzická osoba v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá za podmienok ustanovených osobitným predpisom,1a) nie je povinne nemocensky poistená.
(2) Zamestnancom podľa tohto zákona nie je fyzická osoba vo výkone väzby a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody.
§ 3
Zamestnávateľ
(1) Zamestnávateľ je zamestnávateľ podľa osobitného predpisu.2)
(2) Zamestnávateľom podľa tohto zákona nie je pre fyzickú osobu uvedenú v § 2 ods. 2 ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody.
Podmienky nároku na náhradu príjmu
§ 4
Nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu4) (ďalej len „dočasná pracovná neschopnosť”) a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa osobitného predpisu5) okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu než za vykonanú prácu, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 5
(1) Nárok na náhradu príjmu nemá zamestnanec
a) ak počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti má nárok na
1. nemocenské podľa osobitného predpisu,6)
2. materské podľa osobitného predpisu7) alebo
3. rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu;8) to neplatí, ak zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca,
b) ak sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
c) ak porušil liečebný režim určený lekárom,10) odo dňa porušenia liečebného režimu,
d) ak sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára, odo dňa zistenia tejto skutočnosti,
e) ak pre dočasnú pracovnú neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky a patria mu náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa osobitného predpisu.11)
§ 6
Zánik nároku na náhradu príjmu
Nárok na náhradu príjmu zaniká zamestnankyni, ktorá je v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom dočasne práceneschopná a vznikol jej nárok na materské podľa osobitného predpisu.7)
§ 7
Poskytovanie náhrady príjmu
(1) Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ.
(2) Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
§ 8
Výška náhrady príjmu
(1) Výška náhrady príjmu je v období
a) od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej