564/2001 Z.z.
ZÁKON
zo 4. decembra 2001
O VEREJNOM OCHRANCOVI PRÁV
V znení:
Predpis č. |
K dátumu |
Poznámka |
411/2002 Z.z. |
8. 8. 2002 |
dopĺňa nový § 27a vrátane poznámok |
551/2003 Z.z. |
1. 1. 2004 |
mení § 27a a prílohu |
215/2004 Z.z. |
1. 5. 2004 |
mení § 12 |
523/2004 Z.z. |
30. 9. 2004 |
mení § 27 |
618/2004 Z.z. |
1. 1. 2005 |
mení § 27 ods. 5 |
122/2006 Z.z. |
1. 4. 2006 |
mení , 24 novelizačných bodov |
400/2009 Z.z. |
1. 11. 2009 |
mení a dopĺňa poznámky pod čiarou a prílohy |
220/2011 Z.z. |
1. 10. 2011 |
dopĺňa § 3 |
392/2012 Z.z. |
1. 1. 2013 |
dopĺňa § 28a |
462/2013 Z.z. |
1. 1. 2014 |
dopĺňa § 28b |
1 Čl. 151a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon upravuje
a) rozsah a spôsob, ktorým sa verejný ochranca práv1ako nezávislý orgán podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy,2) ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu a
b) podrobnosti o voľbe a odvolávaní verejného ochrancu práv, o jeho pôsobnosti, o podmienkach výkonu jeho funkcie, o spôsobe právnej ochrany a o uplatňovaní práv fyzických osôb a právnických osôb.
Sídlo a pôsobnosť verejného ochrancu práv
§ 2
Sídlom verejného ochrancu práv je Bratislava.
§ 3
(1)
Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa vzťahuje na
a) orgány štátnej správy,
b) orgány územnej samosprávy,
c) právnické osoby a fyzické osoby, ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, alebo do práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy inak zasahujú.
(2) Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje na Národnú radu Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada”), prezidenta Slovenskej republiky, vládu Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, spravodajské služby, na rozhodovacie právomoci vyšetrovateľov Policajného zboru, prokuratúru a na súdy s výnimkou orgánov riadenia a správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu3) a prokurátora. Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje tiež na veci operačnej a mobilizačnej povahy.
§ 4
Voľba verejného ochrancu práv
(1) Verejného ochrancu práv volí národná rada z kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov národnej rady.
(2)
Za verejného ochrancu práv možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý
a) v deň voľby dosiahol vek 35 rokov,
b) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
c) je bezúhonný a jeho vzdelanie, schopnosti, skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu verejného ochrancu práv bude riadne vykonávať,
d) nie je členom politickej strany ani politického hnutia,
e) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
f) súhlasí s voľbou za verejného ochrancu práv.
(3) Splnenie podmienok uvedených v odseku 2 overuje národná rada pred hlasovaním o návrhu na voľbu.
(4) Za bezúhonného občana sa na účely tohto zákona považuje občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov,4) ktorý nie je starší ako tri mesiace.
§ 5
Funkčné obdobie
Funkčné obdobie verejného ochrancu práv je päť rokov; začína plynúť dňom zloženia sľubu. Tú istú osobu možno zvoliť za verejného ochrancu práv najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach.
§ 6
Sľub
(1)
Verejný ochranca práv skladá do rúk predsedu národnej rady tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem dodržiavať…
